FOLIO I · MYSLITELIA · GEN. 05 · N° 048

Hans-Hermann Hoppe

Diela
20
Články
94
Generácia
5.
Portrét: Hans-Hermann HoppePortrét: Hans-Hermann Hoppe: Hans-Hermann Hoppe, Vortrag (Henrique Vicente, Flickr) (2011)Portrét: Hans-Hermann Hoppe: Hans-Hermann Hoppe, „Rockstar“ (2025, hanshoppe.com) (2025)
FOL. 05 · N° 048 · Hans-Hermann Hoppe
ŽIVOTOPIS

Život a dielo

Hans-Hermann Hoppe, rodený Nemec, ktorý svoju dizertáciu z odboru filozofie absolvoval u Jürgena Habermasa, odišiel už zavčasu za štúdiom do USA a ako dlhoročný žiak Murrayho N. Rothbarda napokon prevzal jeho profesúru na University of Nevada. Svojím dielom Kritik der kausalwissenschaftlichen Sozialforschung (1983) sa Hoppemu podaril podstatný príspevok k vyvráteniu empirizmu a pozitivizmu. Kauzálnovedný sociálny výskum je vraj logicky nemožný, pretože je nezlučiteľný s tvrdením, ktoré každý vedec implicitne uznáva za platné a ktoré nemožno argumentačne bezrozporne poprieť, totiž že sa možno učiť. Ekonómia preto nemôže byť empirickou sociálnou vedou, ale musí sa chápať ako apriórna veda o konaní. V diele A Theory of Socialism and Capitalism (1989) Hoppe definoval socializmus ako inštitucionalizovaný postup agresie voči vlastníctvu, ako hlboko nemorálny spoločenský systém, ktorý v nijakom prípade nezodpovedá „prirodzenému poriadku“. Táto základná myšlienka bola v diele Democracy: The God That Failed (2001) ďalej rozpracovaná a rozšírená o zásadnú a komplexnú kritiku demokracie. Hoppe napísal početné knihy a články k teoretickým otázkam rakúskych ekonómov (Austrians), ako aj k etike prirodzeného práva, ale tiež proti prevažujúcim ekonomickým omylom s ťažiskami v „teórii peňazí“ a „verejných statkoch“. V roku 2006 založil Property and Freedom Society, diskusné fórum, ktoré sa cíti zaviazané intelektuálnej radikalite v tradícii Misesa a Rothbarda.
Metaúdaje
2. September 1949
žije
5. generácia
Životné etapy

Etapy

  1. 1949
    1949
    Narodenie

    Narodil sa 2. septembra 1949 v Peine.[1]

  2. ⁦1968–1974⁩
    ⁦1968–1974⁩
    Štúdium filozofie/sociológie/histórie/ekonómie– približne

    Štúdium na Universität des Saarlandes (Saarbrücken), na Goethe-Universität Frankfurt am Main a na University of Michigan (Ann Arbor) v odboroch filozofia, sociológia, história a ekonómia.[1]

  3. 1974
    1974
    Doktorát z filozofie u Habermasa

    Doktorát z filozofie na Goethe-Universität Frankfurt am Main u Jürgena Habermasa (1974).[1]

  4. ⁦1976–1978⁩
    ⁦1976–1978⁩
    Postdoktorandské štipendium na University of Michigan– približne

    Postdoktorandské štipendium na University of Michigan, Ann Arbor (1976–1978).[1]

  5. 1981
    1981
    Habilitácia vo Frankfurte

    Habilitácia zo sociológie a ekonómie na Goethe-Universität Frankfurt am Main (1981).[1]

  6. ⁦1981–1985⁩
    ⁦1981–1985⁩
    Výučba na nemeckých univerzitách a na Johns Hopkins (Bologna)– približne

    Pedagogická činnosť na viacerých nemeckých univerzitách, ako aj v Johns Hopkins University Bologna Center pred presťahovaním do USA.[1]

  7. 1983
    1983
    „Kritik der kausalwissenschaftlichen Sozialforschung“ (Kritika kauzálno-vedeckého sociálneho výskumu)

    Dielom „Kritik der kausalwissenschaftlichen Sozialforschung“ (Kritika kauzálno-vedeckého sociálneho výskumu, 1983) sa Hoppemu podaril významný príspevok k vyvráteniu empirizmu a pozitivizmu. Kauzálno-vedecký sociálny výskum je podľa neho logicky nemožný.

  8. 1986
    1986
    Presun do USA– odvodené

    Skoro odišiel za účelom štúdia do USA a stal sa dlhoročným žiakom Murraya N. Rothbarda.

  9. ⁦1986–2008⁩
    ⁦1986–2008⁩
    Profesúra University of Nevada, Las Vegas

    Od roku 1986 Professor of Economics na University of Nevada, Las Vegas (UNLV); úzka spolupráca s Murrayom N. Rothbardom. Po Rothbardovej smrti v roku 1995 prevzal ako jeho dlhoročný žiak túto katedru. Emeritácia v roku 2008.[1]

  10. 1989
    1989
    „A Theory of Socialism and Capitalism“

    V diele „A Theory of Socialism and Capitalism“ (1989) Hoppe definoval socializmus ako inštitucionalizovaný postup agresie voči vlastníctvu.

  11. 2001
    2001
    „Democracy: The God That Failed“

    Dielom „Democracy: The God That Failed“ (2001) Hoppe ďalej rozvinul svoju základnú myšlienku a rozšíril ju o zásadnú kritiku demokracie.

  12. 2006
    2006
    Založenie Property and Freedom Society

    V máji 2006 v Bodrume (Turecko) založenie Property and Freedom Society ako libertariánskeho diskusného fóra, ktoré sa hlási k intelektuálnej radikalite v misesovsko-rothbardovskej tradícii.[1]

Vzťahy

Vplyvy

Pod vplyvom · 3
  1. ⁦1969–1981⁩
    ⁦1969–1981⁩
    Jürgen Habermas⁦(1929–2026)⁩ · Frankfurter Schule

    Hoppe obhájil dizertačnú prácu v roku 1974 a habilitoval sa v roku 1981 v odbore filozofia u Jürgena Habermasa na Goetheho univerzite vo Frankfurte nad Mohanom. V nasledujúcich rokoch sa rozhodne vzdialil od frankfurtskej školy a etikou argumentácie vypracoval apriórne zdôvodnenie súkromného vlastníctva, ktoré preberá Habermasovu diskurzívno-pragmatickú metódu, no vedie k opačným záverom: každý argumentačný spor podľa Hoppeho predpokladá výhradné vlastníctvo vlastného tela a vzácnych prostriedkov. Argumentácia sa nachádza najmä v dielach „A Theory of Socialism and Capitalism" (1989) a „The Economics and Ethics of Private Property" (1993).[1]

  2. ⁦1986–1995⁩
    ⁦1986–1995⁩

    Hoppe odišiel za štúdiom do USA a stal sa dlhoročným žiakom Murraya N. Rothbarda; napokon prevzal jeho katedru na University of Nevada, Las Vegas.[1]

  3. —
    —
    Karl-Otto Apel⁦(1922–2017)⁩ · Diskursethik

    Apelova diskurzívna etika ovplyvnila Hoppeho neskoršiu etiku argumentácie; Apel bol ústredným filozofickým východiskom jeho frankfurtských študentských čias.[2]

Súkromný seminár, kolegovia, Mont Pèlerin · 1
  1. ⁦1986–1995⁩
    ⁦1986–1995⁩

    Hoppe a Rothbard pôsobili od roku 1986 spoločne na University of Nevada, Las Vegas; po Rothbardovej smrti v roku 1995 prevzal Hoppe jeho katedru.

Hans-Hermann Hoppe v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.

ZDROJE K ŽIVOTNÝM STANICIAM A VZŤAHOM13 dokladov · 3 pramene
  • [2]Hoppe: A Theory of Socialism and Capitalism (Argumentationsethik mit Apel-Bezug)
Topografia

Miesta pôsobenia

ZOZNAM DIEL · CHRONOLOGICKY

Knihy

1970. roky
1976
Handeln und Erkennen: Zur Kritik des Empirismus am Beispiel der Philosophie David Humes
Originálnemčina
1980. roky
1983
Hans-Hermann Hoppe argumentuje, že kauzálnovedný, prognózujúci spoločenský výskum je logicky nemožný. Jadrom je dôkaz, že tvrdenie, podľa ktorého spoločenský vedec prevádzkuje kauzálny výskum, je v rozpore s a priori platnou, argumentačne nespochybniteľnou vetou, že ľudia sa dokážu učiť. Z toho Hoppe vyvodzuje dva dôsledky: ako empirická disciplína môže spoločenský výskum postupovať len rekonštrukčne, analogicky ku gramatike jazyka; popri tom je možná aprioristická veda o konaní, ktorej vzorom je ekonómia. Prvá kapitola rozvíja tézu o nemožnosti na príklade regresnej analýzy a princípu konštantnosti, druhá zdôvodňuje sociológiu ako rekonštrukčnú gramatiku konania, tretia ekonómiu ako apriórnu vedu a ilustruje ju na teoréme medzného úžitku, zákone výnosov a teórii hospodárskeho cyklu. Hoppe výslovne nadväzuje na Misesa a rakúsku školu a kriticky sa vyrovnáva s Popperom, Humom a Kantom.
Originálnemčina
1987
Hans-Hermann Hoppe rozvíja v piatich samostatných štúdiách a v prílohe tézu, že normatívne teórie spoločnosti možno prísne zdôvodniť a že jediným ospravedlniteľným poriadkom je individualistický anarchizmus súkromného vlastníctva, ktorý Hoppe stotožňuje so stopercentným kapitalizmom, respektíve s čistou spoločnosťou súkromného práva. Argumentuje sa, že existencia štátu, aj liberálneho minimálneho štátu, nie je zdôvodniteľná ani morálne, ani ekonomicky, pretože spočíva na nútenom zdaňovaní. Základom dôkazu sú princíp vylúčenia násilia a právo na prvotné prisvojenie. Štúdie sa zaoberajú zdôvodniteľnosťou noriem, teóriou spoločenského blahobytu a jeho meraním, základmi teórie vlastníctva, ako aj teóriou hospodárskych a štátnych poriadkov. Hoppe sa pritom kriticky vyrovnáva s tradíciou politickej teórie siahajúcou od Hobbesa po Nozicka, s teóriou verejných statkov a s Humovou náukou o vlastníctve; kniha vyšla v roku 1987.
Originálnemčina
1989
Hans-Hermann Hoppe rozvíja systematickú teóriu socializmu a kapitalizmu na základe teórie vlastníctva. Socializmus vymedzuje ako inštitucionalizovanú agresiu proti súkromnému vlastníctvu, kapitalizmus ako systém spočívajúci na prvotnom prisvojení a zmluvnej výmene; reálne spoločnosti ležia v rôznej miere medzi oboma pólmi. Vychádzajúc z „natural theory of property“ dielo analyzuje štyri podoby socializmu, ruský (marxistický) typ, sociálnodemokratický prerozdeľovací typ, socializmus konzervativizmu a socializmus sociálneho inžinierstva, a pre každú z nich odvodzuje relatívny ochudobňujúci účinok. Argumentuje sa prevažne deduktívne, s ilustratívnymi porovnaniami, ako je Západné a Východné Nemecko; samostatné kapitoly sa venujú etickému ospravedlneniu kapitalizmu, sociálnopsychologickej teórii štátu, ako aj problémom monopolu a verejných statkov. Kniha sa ako svoj výslovný oporný bod odvoláva najmä na Murraya N. Rothbarda a Ludwiga von Misesa.
Originálangličtina
1990. roky
1993
Pätnásť statí Hansa-Hermanna Hoppeho o ekonómii a filozofii súkromného vlastníctva, venovaných jeho učiteľovi Murrayovi N. Rothbardovi. Ekonomická časť sa zaoberá teóriou verejných statkov, daňami, peňažníctvom a bankovníctvom, marxistickou a rakúskou analýzou tried, misesovskou kritikou Keynesa, ako aj otázkou možnosti a dôsledkov fiat peňazí. Filozofická časť zdôvodňuje praxeológiu ako základ teórie poznania, kritizuje kauzálnovedné metódy v spoločenských vedách a rozvíja apriórne, na etike argumentácie založené ospravedlnenie súkromného vlastníctva. Hoppe argumentuje dôsledne deduktívne z pojmu konania a v tradícii Misesa a Rothbarda. Príloha odpovedá na štyri kritické repliky k jeho etike argumentácie. State vyšli predtým jednotlivo, okrem iného v Journal of Libertarian Studies a v Review of Austrian Economics.
Originálangličtina
1995
Economic Science and the Austrian Method
Originálangličtina
Ďalšie vydania
  • Ökonomik als Wissenschaft und die Methode der Österreichischen Schule
    Originálnemčina
1996
Ludwig von Mises' Die Gemeinwirtschaft Vademecum zu einem Klassiker
Originálnemčina
2000. roky
2001
V diele Democracy: The God That Failed predkladá Hans-Hermann Hoppe revizionistické porovnanie monarchie, demokracie a beztátneho „prirodzeného poriadku“ založeného na súkromnom vlastníctve. Rekonštruujúc monarchiu ako súkromne vlastnenú vládu a demokraciu ako verejne vlastnenú vládu tvrdí, že historický prechod od kráľov k voleným vládcom zvýšil časovú preferenciu, podnietil spotrebu kapitálu a predstavuje skôr civilizačný úpadok než pokrok. Trinásť samostatných kapitol, väčšinou rozvinutých z konferenčných príspevkov, sa zaoberá zdaňovaním, dlhom, infláciou, vojnou, prerozdeľovaním, centralizáciou a sezesiou, socializmom a privatizáciou, prisťahovalectvom a slobodným obchodom, konzervativizmom a libertarianizmom, ako aj nemožnosťou obmedzenej vlády. V celom diele Hoppe výslovne čerpá z rakúskej ekonomickej teórie a z Ludwiga von Misesa a Murraya N. Rothbarda, pričom argument predkladá ako praxeologický, nie empirický. Ako cestu k spoločnosti súkromného práva navrhuje sezesiu, privatizáciu a delegitimizáciu demokratickej vlády.
Originálangličtina
Ďalšie vydania
2003
Zborník spochybňuje dva rozšírené predpoklady, že každý monopol škodí spotrebiteľovi a že produkcia bezpečnosti napriek tomu musí zostať vyhradená štátnemu monopolu. Jedenásť príspevkov argumentuje, že druhá téza je nesprávna a že ochranu, ako každý iný statok, možno vytvárať súkromne a konkurenčne. Nadväzujúc na Gustava de Molinariho, ktorému je zborník venovaný, a na Murraya Rothbarda autori rozoberajú dejinnosť štátu, monarchiu a demokraciu vo vzťahu k vojne, jadrové šírenie, žoldnierov, milície a partizánov, korzárstvo v námornom vedení vojny, ako aj poistné modely súkromnej obrany a úlohu sezesie. Argumentácia spája rakúsku ekonómiu, teóriu verejnej voľby a historické prípadové štúdie a obracia sa proti hobbesovskému zdôvodneniu štátu ako záruky bezpečnosti.
Originálangličtina
2009
Libertad o socialismo
Originálšpanielčina
ČLÁNKY · 94 EVIDOVANÝCH

State, recenzie, prednášky

1970. roky
1976
Wirtschaftliche Rezession, Konfliktbereitschaft, und Reformbestrebungen in der Arbeitnehmerschaft, Gewerkschaftliche Monatshefte
Originálnemčina
1977
Beeinflussungsfaktoren der Konfliktbereitschaft bei Metallarbeitern, Sozialer Fortschritt
Originálnemčina
Einflussfaktoren auf die Konfliktbereitschaft von Arbeitern, Soziale Welt
Originálnemčina
Sicherheits- und Entfaltungswünsche, Neue Gesellschaft
Originálnemčina
1980. roky
1980
On How Not To Make Inferences About Measurement Error, Quality and Quantity
Originálangličtina
1981
Über die Verwendung ungemessener Variablen in Kausalmodellen. Eine epistemologische Kritik, Zeitschrift für Soziologie
Originálnemčina
1982
Staatsausgaben für produktive Arbeitsplätze? Über die Wirkungen von Beschäftigungsprogrammen, Orientierungen zur Wirtschafts- und Gesellschaftspolitik
Originálnemčina
Über ungemessene Variablen. Von einem Fehlschluss und zwei unbeantworteten Fragen, Zeitschrift für Soziologie
Originálnemčina
Vom Konzept der Wohlfahrtsmessung zur Theorie der Gerechtigkeit, Zeitschrift für Politik
Originálnemčina
1983
Is Research Based on Causal Scientific Principles Possible in the Social Sciences?
Originálangličtina
APA
Chicago
Nemecký historický štýl