FOLIO I · MYSLITELIA · GEN. 01 · N° 001

Carl Menger

Diela
14
Články
87
Generácia
1.
Portrét: Carl MengerPortrét: Carl Menger: Carl Menger, Portrait der ÖNB (Lichtdruck nach Foto) (1890)Portrét: Carl Menger: Mengers Ehrengrab am Wiener Zentralfriedhof (2014)
FOL. 01 · N° 001 · Carl Menger
ŽIVOTOPIS

Život a dielo

Ďaleko od metropoly Viedeň, v nenápadnom haličskom mestečku Neu Sandez (dnes Nowy Sącz, Poľsko), sa v nedeľu 23. februára 1840 narodil Carl Menger ako tretie z desiatich detí. Skromne zachované životopisné údaje ukazujú detstvo zatienené ťažkým nešťastím a utrpením. Carl stratil štyri súrodencov, v roku 1848 aj svojho otca. Následkom boli nedostatok a bieda. Bol to človek priebojný, miestami sporivý, ktorý nebol bez ďalšieho ochotný ustúpiť pred autoritami. Počas štúdia si zarábal na živobytie ako novinár vo Ľvove, ako spoluzakladateľ Wiener Tagblattu a ako redaktor Wiener Zeitung. Po uverejnení svojich Zásad sa Mengerovi v júni 1872 podarila habilitácia z politickej ekonómie na Viedenskej univerzite. Už o rok neskôr získal mimoriadnu profesúru. Až do svojej smrti 26. februára 1921 žil so svojou rodinou a obklopený knižnicou, ktorá napokon obsahovala 25 000 zväzkov, v 9. viedenskom obvode.
Metaúdaje
23. Februar 1840
26. Februar 1921
v Wien
1. generácia
Životné etapy

Etapy

  1. 1840
    1840
    Narodenie

    Narodil sa 23. februára 1840 v meste Neu Sandez (Halič, dnes Nowy Sącz, Poľsko) ako tretie z desiatich detí.[1]

  2. 1848
    1848
    Smrť otca

    V ôsmich rokoch stratil Menger otca; už predtým zomreli štyria súrodenci. Dôsledkom pre rodinu bol nedostatok a núdza.

  3. ⁦1859–1860⁩
    ⁦1859–1860⁩
    Štúdium na Viedenskej univerzite

    Začiatok štúdia práva a štátovedy na Viedenskej univerzite.[1]

  4. ⁦1860–1863⁩
    ⁦1860–1863⁩
    Štúdium na Pražskej univerzite

    Pokračovanie štúdia na Pražskej univerzite v rokoch 1860 až 1863.[1]

  5. ⁦1860–1867⁩
    ⁦1860–1867⁩
    Štúdium a žurnalistika v Ľvove (Lemberg)– odvodené

    Počas štúdia si Menger zarábal na živobytie ako novinár v Ľvove (Lemberg).

  6. 1867
    1867
    Spoluzakladateľ novín Wiener Tagblatt– odvodené

    Menger bol spoluzakladateľom novín Wiener Tagblatt a neskôr pôsobil ako redaktor novín Wiener Zeitung.

  7. 1867
    1867
    Promócia na Dr. jur.

    Promócia na doktora práv na Jagelovskej univerzite v Krakove.[1]

  8. 1867
    1867
    Novinár v Lemberger Zeitung– približne

    Po promócii pôsobil ako redaktor Lemberger Zeitung.[1]

  9. 1871
    1871
    „Grundsätze der Volkswirthschaftslehre“ (Zásady národohospodárskej náuky)

    Vydanie „Grundsätze“, zakladajúceho diela rakúskej školy. Habilitácia nasledovala bezprostredne potom.[1]

  10. 1871
    1871
    Redakčný tajomník novín Wiener Zeitung– približne

    Redakčný tajomník novín Wiener Zeitung; pozorovateľ a trhový analytik Viedenskej burzy.[9]

  11. 1872
    1872
    Habilitácia z politickej ekonómie

    V júni 1872 habilitácia z politickej ekonómie na Viedenskej univerzite.[1]

  12. 1873
    1873
    Mimoriadna profesúra

    Už rok po habilitácii získal Menger mimoriadnu profesúru na Viedenskej univerzite.[1]

  13. ⁦1876–1878⁩
    ⁦1876–1878⁩
    Učiteľ korunného princa Rudolfa

    Roku 1876 bol povolaný za jedného z učiteľov korunného princa Rudolfa; v rokoch 1877 a 1878 ho Menger sprevádzal na študijných cestách po Európe.[1]

  14. 1879
    1879
    Riadny profesor

    Povýšenie na riadneho profesora politickej ekonómie na Viedenskej univerzite.[1]

  15. 1883
    1883
    „Untersuchungen über die Methode der Sozialwissenschaften“ (Skúmania o metóde sociálnych vied)

    Vyšli „Untersuchungen“ (Skúmania); podnet k Methodenstreit s Gustavom Schmollerom a nemeckou historickou školou.[7]

  16. 1900
    1900
    Doživotný člen Panskej snemovne

    Vymenovanie za doživotného člena rakúskej Panskej snemovne.[1]

  17. 1903
    1903
    Emeritovanie

    Predčasné emeritovanie na Viedenskej univerzite zo zdravotných dôvodov.[7]

  18. 1921
    1921
    Úmrtie

    Zomrel 26. februára 1921 vo Viedni, v 9. mestskom obvode, obklopený knižnicou s približne 25 000 zväzkami.[1]

Vzťahy

Vplyvy

Pod vplyvom · 1
  1. 1883
    1883
    Gustav von Schmoller⁦(1838–1917)⁩ · Jüngere Historische Schule

    Dielom „Untersuchungen über die Methode der Sozialwissenschaften“ (Skúmania o metóde sociálnych vied, 1883) vyvolal Menger Methodenstreit so Schmollerom a nemeckou historickou školou; Schmollerova odmietavá recenzia po prvý raz posmešne označila Mengerových stúpencov za „rakúsku školu“.[1]

Ovplyvnil(a) · 12
  1. ⁦1876–1878⁩
    ⁦1876–1878⁩
    Rudolf von Habsburg⁦(1858–1889)⁩

    Menger od roku 1876 dva roky vyučoval korunného princa Rudolfa von Habsburg politickú ekonómiu a štatistiku a sprevádzal ho na jeho cestách.[1]

  2. ⁦1884–1887⁩
    ⁦1884–1887⁩

    V rokoch 1884 – 1887 študoval právo na Univerzite v Innsbrucku okrem iného u Carla Mengera.

  3. 1885
    1885

    Po štúdiu právnych vied sa habilitoval u Carla Mengera.

  4. ⁦1887–1887⁩
    ⁦1887–1887⁩

    Carl Menger viedol v roku 1887 promóciu Ernsta Seidlera von Feuchtenegg na Dr. jur. na Viedenskej univerzite.[2]

  5. 1887
    1887

    Wilhelm Rosenberg bol žiakom Carla Mengera vo Viedni.[8]

  6. ⁦1889–1899⁩
    ⁦1889–1899⁩

    Študoval právo na univerzitách v Černovciach a vo Viedni a v životopise je výslovne označený za Mengerovho žiaka.[3]

  7. ⁦1890–1895⁩
    ⁦1890–1895⁩

    Od roku 1890 študoval históriu, právne a hospodárske vedy na Viedenskej univerzite a navštevoval prednášky Carla Mengera o národnom hospodárstve; prevzal jeho nárok na presné vymedzenie pojmov a kauzálne skúmanie.[13]

  8. ⁦1899–1899⁩
    ⁦1899–1899⁩

    „Obľúbený žiak“ a posledný habilitant Carla Mengera; študoval národné hospodárstvo a právo na Viedenskej univerzite.

  9. 1903
    1903

    Až čítanie Mengerových „Grundsätze“ ponúklo Wieserovi hľadanú perspektívu, ktorú spätne vnímal ako oslobodenie z „núdze myslenia“.[4]

  10. ⁦1904–1904⁩
    ⁦1904–1904⁩

    V roku 1904 získal doktorát na Právnickej a štátovednej fakulte Viedenskej univerzity u Carla Mengera a Eugena von Philippovicha.[6]

  11. —
    —

    Ludassy bol jedným z najvýraznejších žiakov v seminári Carla Mengera, určenom pre absolventov, ktorí už boli pracovne činní a zaujímali sa o národné hospodárstvo.

  12. —
    —

    Wikipedia DE bestätigt: Landesberger gehörte zur Österreichischen Schule und war Schüler Carl Mengers an der Universität Wien.[11]

Súkromný seminár, kolegovia, Mont Pèlerin · 2
  1. —
    —

    Sax bol najprv Mengerovým konkurentom, neskôr jeho spojencom v Methodenstreite, no niekoľko rokov po roku 1887 sa od rakúskej školy opäť dištancoval.

  2. —
    —

    Groß wurde von Menger bei der Aufzählung seiner Habilitanten anlässlich seiner Emeritierung nicht erwähnt – ein zwiespältiges Verhältnis trotz formaler Verbindung über die Wiener Habilitation.[5]

Carl Menger v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.

ZDROJE K ŽIVOTNÝM STANICIAM A VZŤAHOM33 dokladov · 6 prameňov
  • [12]Ludwig von Mises: Nachruf auf Julius Landesberger (Wiener Universität 1921)
Topografia

Miesta pôsobenia

ZOZNAM DIEL · CHRONOLOGICKY

Knihy

1860. roky
1867
Doktoratsurkunde Rechtswissenschaft Krakau
Originálnemčina
1870. roky
1871
Grundsätze der Volkswirthschaftslehre
Originálnemčina
Ďalšie vydania
1880. roky
1883
Untersuchungen über die Methode der Socialwissenschaften und der Politischen Ökonomie insbesondere
Originálnemčina
Ďalšie vydania
1884
Die Irrtümer des Historismus in der deutschen Nationalökonomie
Originálnemčina
1887
Gesammelte Werke [F.A.v.Hayek, Hrsg.]
Originálnemčina
1889
Grundzüge einer Klassifikation der Wirtschaftswissenschaften
Originálnemčina
1930. roky
1935
Zozbierané menšie spisy Carla Mengera k metóde a dejinám národohospodárstva zhromažďujú desať prác, ktoré vyšli medzi rokmi 1884 a 1915. Jadro tvoria Mengerove vystúpenia v rámci Methodenstreitu proti Gustavovi Schmollerovi, predovšetkým polemika napísaná v šestnástich listoch „Die Irrthümer des Historismus in der deutschen Nationalökonomie“ (Omyly historizmu v nemeckom národohospodárstve), v ktorej obhajuje oddelenie teoretického, praktického a historického bádania a historizmus odmieta ako jednostrannosť. Podrobná recenzia Schönbergovho „Handbuch der politischen Ökonomie“ (Príručka politickej ekonómie), ako aj pojednania „Zur Theorie des Kapitals“ (K teórii kapitálu) a „Grundzüge einer Klassifikation der Wirtschaftswissenschaften“ (Základy klasifikácie hospodárskych vied) rozvíjajú Mengerov pojem exaktného národohospodárstva, jeho reálny pojem kapitálu a jeho sústavu hospodárskych vied. Zväzok uzatvára päť biografických statí o Friedrichovi Listovi, Lorenzovi von Steinovi, Wilhelmovi Roscherovi, Johnovi Stuartovi Millovi a Eugenovi von Böhm-Bawerkovi.
Originálnemčina
1936
Zväzok zhromažďuje spisy Carla Mengera k teórii peňazí a k rakúsko-uhorskej menovej reforme. Teoretické jadro tvorí článok „Geld“ (Peniaze) z Handwörterbuch der Staatswissenschaften (1909), ktorý vysvetľuje vznik všeobecne používaných výmenných prostriedkov z rozdielnej trhovej odbytnosti statkov a peniaze určuje ako tovar, ktorého zvláštnosť spočíva v jeho funkcii sprostredkovať výmenu. Ostatné práce sa zaoberajú menovou reformou z roku 1892: kúpnou silou strieborného zlatého, otázkou relácie pri prechode na zlatú menu, nebezpečenstvom zlatého ážia, ako aj Mengerovými výpoveďami pred menovou anketnou komisiou. Menger argumentuje proti príliš ťažkej zlatej korune a za „spravodlivý zlatý“ bez presunu majetku. Zväzok uzatvára úplný súpis Mengerových spisov.
Originálnemčina
1960. roky
1963
Anmerkungen zu den „Grundsätzen der Volkswirtschaftslehre“
Originálnemčina
1970. roky
1970
Gesammelte Werke III
Originálnemčina
ČLÁNKY · 87 EVIDOVANÝCH

State, recenzie, prednášky

1870. roky
1873
Arrondierung der Landgüter [Rezension zu K. Peyrer: Die Zusammenlegung der Grundstücke]
Originálnemčina
Das Oesterreichische Bergwesen [Rezension zu: Denkbuch des österreichischen Bergwesens]
Originálnemčina
Der Zwiespalt unter den Deutschen Volkswirten
Originálnemčina
John Stuart Mill [Rezension zu: Autobiography by John Stuart Mill]
Originálnemčina
Nationalökonomie [Rezension zu E. Herrmann: Prinzipien der Wirtschaft]
Originálnemčina
Nationalökonomie [Rezension zu F. X. Neumann: Volkswirtschaftslehre mit besonderer Anwendung auf Heerwesen und Militärverwaltung]
Originálnemčina
Nationalökonomie [Rezension zu J. E. Cairnes: Essays on Political Economy]
Originálnemčina
Neuere Fortschritte in der Wetterkunde [Rezension zu: Mitteilungen aus dem Gebiete des Seewesens]
Originálnemčina
Zeitschrift für privates und öffentliches Recht der Gegenwart [Besprechung]
Originálnemčina
Zur Goldfrage [nochmals zu J. E. Cairnes: Essays on Political Economy]
Originálnemčina
APA
Chicago
Nemecký historický štýl